Turistikou k eutanázii

Autor: Juraj Polacek | 10.12.2014 o 13:28 | (upravené 10.12.2014 o 14:10) Karma článku: 4,04 | Prečítané:  507x

Nadpis je síce barnumsky "šokantný", ale vystihuje stav a potenciálne riziko, s ktorým sa môžete stretnúť na podaktorých turistických trasách a chodníkoch.

Príroda je krásna, pobyt v nej je pre veľké množstvo ľudí nenahraditeľný pre návrat fyzického ale aj psychického zdravia. Za mladi som v horách trávil veľa času na túrach, bežkách, lyžovačkách, alebo len tak na dovolenke, rátajúc kučery oblakov obopínajúce končiare Tatier.

Hoci času, kondície a síl už niet toľko ako v minulosti, stále považujem námahu pri zdolávaní horských priesmykov za niečo, pre čo stojí žiť a navracať sa pravidelne do náručia nepokojnej prírody. Ale nemyslím, že za to stojí zomrieť.

Pochádzam z Liptova, rázovitej slovenskej oblasti, známej mnohými krásami. Nájdete tu historické pamiatky, hrady, prírodné minerálne pramene či termálne kúpaliská a hlavne hory, doliny a kaňony. Z juhu vrúbi Liptovskú kotlinu hrebeň Nízkych Tatier, na západe Veľká Fatra, na predeľ medzi Oravou a Liptovom dohliadajú Chočské vrchy a horný Liptov poskytuje nádherný výhľad na Liptovské Tatry, ktoré na východe prechádzajú cez strážcu Liptova, Kriváň, do Vysokých Tatier. Všade môžete putovať nádhernou scenériou celé hodiny a dni na túrach rôznej náročnosti. Od oddychových pre celú rodinu, až k túram pre veľmi zdatných jedincov.

Ako Lipták som prešiel väčšinu kopcov a turistických trás v okolí. Milujem výhľad z Baranca alebo pohľad na Ružomberok rozkladajúci sa pod Čebraťom. Najviac však obdivujem a v pamäti mám najhlbšie vrytý obraz z Poludnice. Vrchol sa rozkladá tisíc metrov priamo nad starodávnou zemianskou obcou Liptovský Ján, rodiskom Milana Rúfusa Závažnou Porubou a o pár kilometrov ďalej vidno mravenisko Liptovského Mikuláša. Mám ten kopec rád a pred nedávnom som si chcel pripomenúť zážitky z minulosti.

Čas si človek nevyberá, takže hoci nebolo pekne, vydal som sa na túru. V tichu padajúceho snehu som za vrždania tvoriacej sa stopy kráčal horou vpred. Z minulosti som si cestu dobre pamätal, značky som sledoval len kvôli kontrole. Čím ďalej, tým bol chodník menej vyšľapaný, v ceste sa začali objavovať popadané stromy, ktoré bolo nutné zďaleka obchádzať po úbočiach a čo ma začalo znepokojovať, spolu s popadanými alebo vyrúbanými stromami, začali miznúť aj značky a značenie. Raz som sa musel vracať dosť dlhú cestu, keď značka zmizla a pamäť ma zradila. Problémy so značením a vyčistením trasami narastali spolu s výškou. Posledných tristo výškových metrov bol z hľadiska turistiky čistý horor. Namiesto chodníka džungľa, namiesto značiek schovávačka. A namiesto turistiky boj o každý meter trasy. Hoci trasa je vyznačená ako celoročná, v zime ju doporučujem len vyznavačom adrenalínových zážitkov s neprebernou zásobou neslušných slov...

Skúšal som zistiť v čom je problém. Asi Vás neprekvapí, že príčinou je to, čo nazývame "ťapákovčina". Do absurdna prehnaný egoizmus a ľahostajnosť Slovákov, neexistencia komunitného správania a spolupráce, neschopnosť plánovať, myslieť na zadné kolieska, získať viac z budúcich pôžitkov obetovaním súčasných apod. V turistike sa totiž všetko láme na niekoľkých faktoroch.

1. Vlastnícke práva majiteľov lesa sú nedotknuteľné. Mnoho z nich považuje turistov za škodnú a nie sú nadšení vstupom ľudí do "ich" lesa. Kooperácia a spolupráca s takýmito majiteľmi na údržbe a trasovaní chodníkov je veľmi obtiažna. Ťažba dreva a hospodárske využitie lesa je v ich podaní jediné, čo je hodné nejakého záujmu a zničenie chodníkov a značiek na stromoch ich vonkoncom netrápi.

2. Čistenie chodníkov a ich údržbu majú na starosti miestne poľovnícke združenia. Asi neprekvapí, že ani poľovníci nemajú k turistom práve najvrelejší stav. Mnohí členovia v týchto dnes elitných kluboch nemajú žiaden vzťah k ochrane prírody, jej celkovému využitiu v rámci celej spoločnosti tak, ako to bolo v kultúre zaužívané po stáročia. Jediné, čo ich zaujíma, je trofej. A tak je starostlivosť o les na vedľajšej koľaji a turisti neželaným elementom.

3. Značenie chodníkov má na starosti Slovenský turistický zväz. Tento je založený na dobrovoľnosti a peniaze na nejaké masívne kontroly a pravidelné úpravy turistických trás skrátka nemá. Osádzanie rôznych iných značení ako sú namaľované značky na prírodných objektoch si vyžaduje nielen peniaze, ale hlavne povolenie od vlastníkov. A to, ako som spomenul, býva občas veľký problém.

Takže si to zhrňme. Chodníky nie sú udržiavané, občas sú dokonca nepriechodné po kalamitách a ťažbe dreva, značenie trás je neprehľadné, často dokonca chýba. Výsledkom je situácia, keď v neprehľadnom neznámom teréne za zlých poveternostných podmienok sa môže vyskytnúť situácia, ktorá bude nielen nepríjemná ako v mojom prípade, ale priam život ohrozujúca.

Neviem ako je to v iných krajinách. Vzhľadom na to, že celý región žije priamo alebo nepriamo z turistického ruchu, človek by predpokladal maximálnu spoluprácu všetkých zainteresovaných, aby sa turisti cítili spokojne, aby sa vracali, aby na zážitky z Liptova spomínali len v dobrom. Slovenská ťapákovčina je však limitujúci faktor. Ľudia sú spokojní na svojej záhradke, na spolupráci v prospech všetkých, vrátane seba, nemajú najmenší záujem. Dokonca sa zdá, že cudzinci vyrušujú z ich zahnívajúcej bezcieľnej a pohodlnej bezčasovosti. Nerobia nič pre svoju budúcnosť, spoliehajú sa na "štát" a zároveň nadávajú na biedu. Je to klasický elektorát všetkých populistov, ktorí sa vyskytnú na všetkých úrovniach verejnej správy a politiky. Nakoniec, poznáte to aj sami: "Nikto Vám nedá toľko, koľko Vám môžem ja sľúbiť..."

Vybrali SME
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?