Štát a demokracia - Poláček podľa Čapka

Autor: Juraj Polacek | 28.12.2012 o 5:00 | (upravené 30.12.2012 o 17:25) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  412x

Na stránkach netu som natrafil na večné a silné slová Karla Čapka o štáte a demokracii. Nie som génius slova ako on, ale som si istý, že pre mnohých ľudí je dnes článok vzdialene inšpirovaný na tému aktuálneho diania motivujúci a viac pochopiteľný, ako keby to čítali v originálnom prevedení. Majster, dúfam, prepáči.

Ľudia nekonformní majú často nálepku rozvracačov štátu. Štát je v predstavách väčšiny akási  nehmotná entita, zastrešujúca, ba dokonca sťaby perina zakrývajúca a ochraňujúca každého jedinca. Kritika štátu je potom niečím priam rúhačským, čímsi čo nie je vhodné do spoločnosti medzi ľudí.

Nikoho však netrápi rozmýšľať nad úlohou štátu a vzťahmi jedincov, ktorí tento štát tvoria. Nemyslím, že hovorím o niečom nedotknuteľnom, pretože štát je len akási organizácia ľudí a pre ľudí. Každý z nás je účastníkom, akcionárom a len od nás samotných závisí ako bude spoločnosť vyzerať.

Keď tak pozerám okolo seba nezdá sa mi, že by sme poznali naše akcionárske práva a povinnosti pri výkone správy štátu. Hádame sa o maličkostiach, podrážame sa, intrigujeme, luháme, všade sa šíri malomyselnosť a občianska hrdosť, schopnosť niečo vykonať, aktivizovať sa mizne v nenávratne. Môže v takýchto pomeroch vzniknúť štát, inštitúcie a verejná správa, ktorá demokraticky a na základe rovnosti bude slúžiť každému podľa najlepších možností? Isteže nie.

Preto by sme v prvom rade nemali nadávať a obviňovať politikov, štátne orgány a vládu. Je to v nás, všetko máme vo vlastných rukách a vo vlastnej hlave. Nespoliehajme sa na sladké slová mocných, politikov a vplyvných ľudí. Nenaleťme na sľuby, že niekto zariadi všetko tak, aby sme my nemuseli robiť. Ani v rozprávkach to tak nefunguje, aj zápecník Popolvár musel zdvihnúť svoj zadok a ísť do sveta aby získal svoju princeznú. Skúsme rozmýšľať o zodpovednosti našej voľby každý deň.

Len aktívni, priateľskí a sebavedomí ľudia dokážu zodpovednosť svojej voľby postaviť na najvyššie miesto svojho konanie. Bez takýchto vlastností sa nedokážeme postaviť úradníkovi v úrade, ktorý nás chce drzo  vypoklonkovať, nakoniec úrad je miesto, ktoré si platíme z vlastných daní. Štát sme my všetci, nie je to anonymná hromada bez tváre. Každý jedinec má svoj osud, povahu a činy a len spoločne vytvárame obraz krajiny, spoločnosti, v ktorej žijeme. V krajine plnej malodušných ľudí sa nezrodí veľká idea, výchova k čestnosti, aktivite a snaha priložiť ruku k dielu, starosť o veci verejné je to, čo nám môže pomôcť obrodiť sa, vybudovať niečo pozitívne, niečo ako Švajčiarsko budúcnosti.

Krajina plná namosúrených, egoistických a podvádzajúcich ľudí žiaden veľký systém nepostaví, z ľahostajnosti a sobeckosti nevzíde nič dobré. A každá cesta nakoniec začína vždy prvým krokom. Nemusíme zmeniť svet hneď zajtra, úplne stačí keď životom budeme poctivo kráčať, bojujúc za obrodu morálky, s optimistickou víziou budúcnosti, zanechávajúc za sebou reťaz skutkov, ktoré sami osebe nemusia byť revolučné, ale dokopy vydávajúce svedectvo dôvery vo vlastné sily, v lepšiu spoločnosť a záujmu o dianí okolo nás.

Ak budeme len nadávať na svet okolo nás, čo sa zmení? Sme v pozícii človeka, ktorému kvapká zo strechy na hlavu a namiesto toho aby sme pristavili rebrík a opravili strechu, budeme sa len hecovať celé dni, zaspávať s pocitom krivdy a sprisahania sveta voči nám. Nie je predsa len jednoduchšie pozrieť sa pravde do očí a povedať si, že nikto za nás nespraví nič? Je predsa toľko práce, toľko problémov v spoločnosti, ktoré treba nejakým spôsobom riešiť. Stačí len zdvihnúť zadok od televízora, pozrieť sa von oknom a skúsiť komunikovať so susedmi s miestnou samosprávou, s poslancom zastupiteľstva či parlamentu. Alebo založiť občianske združenie a začať organizovať akcie na podporu zmeny. Nástrojov v dnešnej dobe je neúrekom a nemyslím, že ani vláda, ktorá je tu pre bohatých, môže odolať sústredenému tlaku. Sme slobodní ľudia - aspoň podľa ústavy, tak zmeňme svoje myslenie, konajme tak. Spoločne a solidárne vždy dokážeme uskutočniť zmenu. Možno bude treba urobiť desať pokusov, možno sto, ale stena nezáujmu politikov nie je nekonečne hrubá. Nakoniec padne

 

A na konci nášho snaženia je len taký obyčajný spravodlivý svet. Svet, kde poctivý, usilovný človek s talentom na podnikanie dokáže vytvoriť prosperujúcu spoločnosť, kde nebude kradnutie normálnou metódou získavania hodnôt, kde súd je len nezávislým slepým arbitrom. Postupne sa k takejto demokracii priblížime, len je rozdiel či to bude o pár rokov, desiatok rokov, alebo pár storočí.

Ako hovorím ideál nie je nič zvláštne a predsa je to tak vzdialený cieľ - zatiaľ.

 

Ak sa Vám článok páčil, kliknite na  pošli na vybrali.sme.sk a stlačte Hlasuj!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Súdy v Trenčíne odmietajú riešiť Galkovu kauzu odpočúvania

Obžaloba na bývalého šéfa Vojenského obranného spravodajstva Pavla Brychtu leží na súde od februára 2016. Najvyšší súd mu teraz prikázal konať.

KOMENTÁRE

Česi mieria do čiernej diery Európy. Všetko pre korunu

Je možné, že šanca ľahkého vstupu do eurozóny zmizne.

AUTO

Anketa o Svetové auto roka 2018 sa ponesie v znamení SUV

Posledný ročník vyhral Jaguar F-Pace.


Už ste čítali?