Úspešný tlak na nezávislosť v španielskej autonómnej oblasti Katalánsko môže viesť k vytvoreniu štátu s tretím najvyšším percentom moslimov v Západnej Európe, hneď za Francúzskom a Belgickom a ďaleko pred Britániou a Nemeckom.
Nezávislé Katalánsko so svojim hlavným mestom v Barcelone by sa tak isto stalo domovom najväčšej koncentrácie radikálnych islamistov v Európe; stalo by sa odraziskom salafistického džihádu na kontinente a inkubátorom islamského terorizmu na Západe.
Katalánsko, historicky jeden z najbohatších a najpriemyselnejších regiónov Španielska má dlhú históriu túžby po nezávislosti už od stredoveku, kedy bola Barcelona stredozemným centrom obchodu s vlastným parlamentom. Ale trvalá ekonomická kríza v Španielsku zdvojnásobila hlasy, volajúce za nezávislosť Katalánska od Španielska a vytvorenie nezávislého štátu.
Katalánsko, ktorého ekonomika je väčšia než ekonomika Portugalska (prestavuje jednu pätinu španielskeho výkonu a generuje 30% jeho exportu) sa snaží splatiť jeho dlh 40 miliárd eur. 31 Augusta ratingová agentúra Standard & Poor's zrezala dlhy Katalánska na úroveň podradných rizikových obligácií.
Katalánski politici z ekonomických problémov regiónu obviňujú centrálnu vládu v Madride. Hovoria, že centrálna vláda vyberie v Katalánsku 16 miliárd eur na daniach čo je viac, než sa do regiónu vráti.
20 septembra španielsky premiér Mariano Rajoy jednoznačne odmietol požiadavku katalánskeho prezidenta Artura Masa, že by Katalánsko malo mať povolené vyberať a míňať svoje vlastné dane. Táto požiadavka "sebaurčenia" prišla iba niekoľko dní po masívnom pochode za nezávislosť v Barcelone 11 septembra, kde 1,5 milióna Kataláncov žiadalo vytvorenie nového európskeho štátu.
25. septembra Masa oznámil rýchle voľby v Katalánsku, (majú sa konať 25. novembra), ktoré sa pokladajú za plebiscit, ktorý má odhadnúť ľudovú podporu jeho platformy, snažiacej sa o osamostatnenie. Katalánsky parlament tak isto schválil rezolúciu na konanie nezáväzného referenda o odtrhnutí, keď sa zavedie nová legislatíva.
Vládne strany v Katalánsku tak isto požiadali podporu v Bruseli o legalite odtrhnutia od Španielska, o akúsi "cestovnú mapu" na členstvo v EU, spolu s používaním eura, ako nezávislý štát.
Katalánsko má 7,5 milióna obyvateľov, vrátane odhadovaných 450 000 moslimov, ktorí prestavujú 6% katalánskej populácie. V niektrých katalánskych obciach a mestách už moslimská populácia dosahuje 40% populácie.
V dôsledku masovej imigrácie z moslimských krajín, ktorá sa začala v 80 rokoch minulého storočia sa Katalánsko stalo "hlavným centrom radikálnych islamistov v Stredozemnom mori" a Spojené Štáty dokonca navrhli vytvorenie spravodajskej centrály na americkom konzuláte v Barcelone, aby tak mohli bojovať proti rastúcej hrozbe, podľa amerických diplomatických telegramov, ktoré boli získané cez Wikileaks a boli publikované madridskými novinami El País.
Päťstranový telegram datovaný 2. októbra 2007, napríklad popisuje prepojenie medzi masovou imigráciou do Katalánska a nárast radikálneho islamizmu v regióne.
Dokument, ktorý je klasifkovaný ako "tajný" a očividne autorizovaný vtedajším veľvyslancom Eduardo Aguirre, konštatuje: "Obrovská imigrácia -legálna alebo ilegálna - zo Severnej Afriky (Maroko, Tunis, Alžírsko) a juhovýchodnej Ázie (Pakistan a Bangladéš) urobili z Katalánska magnet pre teroristických náborárov. ... Španielska národná polícia odhaduje, že v Barcelone a v okolí žije okolo 60 000 Pakistancov; veľká väčšina z nich sú muži, neženatí alebo bez príbuzných a bez dokladov. Ešte viac takýchto imigrantov je zo Severnej Afriky. .... Žijú na okraji španielskej spoločnosti, neovládajú jazyk, sú často nezamestnaní a majú veľmi málo miest, kde môžu praktizovať svoje náboženstvo dôstojne. ... Každá z týchto okolností by vytvárala živnú pôdu pre teroristických náborárov; dohromady vytvárajú jasnú hrozbu".
Telegram pokračuje: "Existuje len veľmi málo pochybností, že autonómny región Katalánsko sa stal primárnou bázou pre operácie teroristických aktivít. Španielske orgány nám hovoria, že sa obávajú hrozby z týchto atomizovaných imigrantských komunít, ktoré majú sklon k radikalizmu, ale majú veľmi málo správ či schopností preniknúť do týchto skupín."
Podľa španielskej tajnej služby National Intelligence Center (CNI), je Katalánsko domovom stoviek a možno aj tisícov salafistických radikálov, ktorí, ako hovorí CNI, predstavujú pre Španielsko najväčšiu bezpečnostnú hrozbu.
Salafizmus je vetvou radikálneho islamu, ktorý chce násilne obnoviť islamské impérium (kalifát) na Strednom Východe, Severnej Afrike a v Španielsku, ktoré salafisti pokladajú za moslimský štát, ktorý treba pre islam znovu dobyť.
Väčšina Španielska bola pod vládou moslimských dobyvateľov od roku 711 do roku 1492 a salafisti veria, že územia, ktoré moslimovia stratili počas španielskej rekonkvisty im stále patria a že majú právo sa tam vrátiť a znovu tam vládnuť. (poznámka - rovnaký postoj majú saláfisti aj voči Izraelu a celému Balkánu)
Historická irónia je v tom, že na rozdiel od zvyšku Španielska, Katalánsko bolo súčasťou Al Andaluz, španielskych teritórií pod moslimskou nadvládou iba veľmi krátko. Barcelona bola napríklad dobytá naspäť spod nadvlády moslimských dobyvateľov v roku 801, iba 90 rokov po umájovskej invázii v roku 711. Po mnoho rokov Katalánsko slúžilo ako nárazníkový štát (známy ako Marca Hispanica), ktorý zabraňoval šíreniu islamu do južného Francúzska. V dôsledku tejto relatívnej slobody od moslimskej okupácie, Katalánsko nemá žiadne islamské kultúrne dedičstvo (zvlášt v oblasti architektúry), ktoré je obvyklé v iných častiach Španielska.
Dnes je situáci iná - Katalánsko nielen že má najväčšie percento moslimskej populácie v Španielsku, ale je aj jedným z najviac islamizovaných regiónov v krajine. (Pozrite si tu 45 minútový dokument o islamizácii Katalánska.)
Vezmime si ako príklad obec Salt, mesto blízko Barcelony, kde moslimskí imigranti tvoria teraz až 40% populácie. Salafistickí moslimovia zmenili Salt na niečo, čo sa prezýva "Nová Mekka najradikálnejšieho islamu." Okrem iných projektov, salafisti sa snažia postaviť mega mešitu za saudské peniaze v meste, kde je zhruba 12 000 moslimských imigrantov z 30 000 obyvateľov Saltu. Stavba má mať štyri poschodia, dokopy 1000 štvorcových metrov, spolu s vysokými minaretmi, čo by z nej robilo najväčšiu salafistickú mešitu v Európe.
Okrem Saltu sa aj iné metá v Katalánsku stali centrami salafistického islamu v Španielsku. Hnutie sídli v katalánskom meste Tarragona, ale salafistický islam je silno prítomný aj v komunitách Badalona, Calafell, Cunit, El Vendrel, Gerona, Lleida, Mataró, Reus, Roda de Bara, Rubí, Santa Coloma de Gramenet, Sant Boi, Torredembarra, Valls, Vic a Vilanova, nehovoriac už o Barcelone, v ktorej je päť salafistických mešít.
Salafistickí kazatelia v Katalánsku učia, že islamská šaríja je nadradená španielskemu občianskemu právu. Tak isto podporujú vytváranie paralelnej moslimskej spoločnosti v Katalánsku. Salafistickí imámovia vytvárajú šaríjové súdy, ktoré majú súdiť správanie praktizujúcich aj nepraktizujúcich moslimov v regióne a trestať tých, ktorí sa nesprávajú podľa pravidiel.
V Lleide, kde teraz moslimovia tvoria 20% celkovej populácie mesta miestni obyvatelia obviňujú moslimov, že otrávili tucty psov v meste, lebo podľa islamského učenia sú psi "nečisté" zvieratá.
V Reuse deväť islamistov unieslo ženu, súdilo ju za cudzoložstvo na základe práva šaríja a odsúdili ju na smrť. Žene sa podarilo o vlások uniknúť poprave útekom na miestnu policajnú stanicu.
V Tarragone imám nútil 31 ročnú Maročanku nosiť hidžáb, islamský závoj. Imám tak isto hrozil vypálením ženinho domu: podľa neho, keďže pracovala mimo dom, šoférovala automobil a mala nemoslimských priateľov, bola "neveriacou". Miestny prokurátor žiadal sudcu, aby imáma a troch ostatných uväznil na päť rokov za obťažovanie, ale imám bol zbavených všetkých obvinení po zásahu socialistickej starostky mesta, ktorá chcela predísť "spoločenskému konfliktu."
V Terasse, priemyselnom meste na severe Barcelony imám z Maroka, ktorý káže vo veľkej mešite v centre mesta podporoval násilie proti ženám tým, že svojich poslucháčov nabádal, aby "bili ženy palicou, najprv rukou tak, aby sa nezlomila žiadna kosť a tak, aby netiekla žiadna krv." Keď ho vyšetrovala polícia, odmietol poskytnúť výpoveď; povedal, že neuznáva legitimitu španielskeho štátu.
V Gerone bola osemročná Maročanka vylúčená z verejnej školy pre odmietnutie nenosiť v triede hidžáb. Katalánska vláda zasiahla tak, že škole nariadila, aby dievčaťu dovolila nosiť hidžáb, lebo by to inak bola diskriminácia.
V Barcelone marocký imám povedal, že je absolútne nevyhnutné akceptovať islamské hodnoty ako európske hodnoty a že odteraz by mali Európania nahradiť "židovsko kresťanská" pojmom "islamsko kresťanská", keď popisujú Západnú civilizáciu.
Aj inde v Katalánsku moslimskí imigranti zavádzajú právo šaríja, kde sú nemoslimské deti pravidelne obťažované, ak si do školy donesú sendvič so šunkou (pozri video ).
Mnohé zo súčasných problémov Katalánska so salafistickým džihádizmom si však spôsobilo samo. V snahe podporovať katalánsky nacionalizmus a katalánsky jazyk katalánske strany podporujúce nezávislosť vedome podporovali imigráciu z arabských moslimských krajín počas viac než 30 rokov vo viere, že títo imigranti (na rozdiel od tých z Latinskej Ameriky) sa skôr naučia katalánčinu než španielčinu.
Hoci niektorí Katalánci si nie sú úplne istí vhodnosťou podpory masovej moslimskej imigrácie ako prostriedku na podporu nezávislosti Katalánska, odhaduje sa, že na islam konvertovalo v nedávnych rokoch asi 10 000 Kataláncov s kontaktmi na separatistické hnutia.
Verí sa, napríklad, že dvaja z každých desiatich katalánskych radikálov, patriacich k extrémne ľavicovým stranám, Republikánska ľavica Katalánska (ERC) sú konvertiti na islam.
Podľa istej novinovej reportáže, noví konvertiti odmietajú sláviť Vianoce, jesť klobásu, piť víno či tancovať Sardanu (katalánsky kolový tanec) ale pripravujú svoje jedlá s halál mäsom, čítajú korán v katalánčine a venujú sa získavaniu nových konvertitov, zvlášť medzi radikálnejšími katalánskymi nacionalistami. Jeden nový konvertita povedal: "Učím sa arabsky, ale dávam prednosť čítaniu koránu v katalánčine. Boha chválim katalánsky. Je to jazyk, v ktorom sa cítim dobre."
Katalánski multikulturalisti tak isto aktívne pôsobia medzi moslimskými imigrantmi, snažiac sa ich získať pre katalánsky nacionalizmus. V júli katalánski separatistickí aktivisti, v snahe upútať budúcich moslimských voličov, lepili plagáty pred mešitami v Katalánsku, kde sa písalo " Katalánska suverenita pomôže integrovať moslimských imigrantov."
Salafistickí kazatelia, ktorí neveria v demokraciu - - je to forma vlády vytvorená človekom, nie Alahom - - teraz vyzývajú moslimov, ktorí môžu voliť, aby volili pre katalánske separatistické strany ako spôsob upevnenia islamu v Katalánsku.
Abdelwahab Houzi, ktorý je napríklad salafistický džihádistický kazateľ v Lleide, ktorý sa drží wahhábizmu, nedávno povedal: "Moslimovia by mali voliť pro separatistické strany, lebo potrebujú naše hlasy. Ale oni nevedia, že keď nám umožnia voliť, potom budeme všetci voliť islamské strany, lebo neveríme v pravicu a ľavicu. Vďaka tomu získame miestne samosprávy a ako začneme postupne akumulovať moc v autonómnom Katalánsku, začneme zavádzať islam."
Podľa Gatestone Institute
Soeren Kern je Distinguished Senior Fellow v newyorskom Gatestone Institute. Je tiež Senior Fellow pre Európsku politiku v Grupo de Estudios Estratégicos ( Strategic Studies Group) v Madride. Nájdete ho na Facebooku.
