Veda v islame - 1

Autor: Juraj Polacek | 5.11.2012 o 2:00 | (upravené 17.11.2012 o 0:35) Karma článku: 5,23 | Prečítané:  666x

Je islam kreatívny? Je fatalizmus moslimov nejakým spôsobom spätý s náboženstvom? Má samotná viera, islam kognitivne obmedzenia?

Začneme obvyklým mýtom o tzv. "zlatom veku" vedeckého výskumu v islamskej ére:

Moslimovia často vyhlasujú, že ich náboženstvo podporilo mnoho vedeckých objavov, čím „vydláždilo cestu" pre moderný pokrok v technológii a medicíne. Pri tejto téme sa obvykle odvolávajú na obdobie medzi 7 a 13 storočím, kedy Európa zažívala „Vek temnoty“ a moslimský svet dobýjal nové národy a kultúry.

Aká je však pravda?

Hoci sa vo všeobecnosti priznáva, že moslimský svet bol počas tohto obdobia na vyššej úrovni ako "kresťanský svet", tieto dôvody nemajú absolútne nič spoločné s islamským náboženstvom (iným ako je jeho mandát na vojenskú expanziu. V skutočnosti toto náboženstvo aktívne odrádza od získavania vedomostí samotným človekom a preto najväčší moslimskí učenci histórie boli skôr študenti náboženstva než vedci.

  • Po prvé, moslimský svet využil mnoho z gréckej vedy. Moslimovia lepšie zachovali grécke texty ako ich kresťanskí súčasníci, čo sa stalo zdrojom ich vlastných znalostí.
    .
  • Po druhé, mnohé vedecké poznatky, pripisované islamu boli v skutočnosti „vypožičané“ od iných kultúr, dobytých moslimami. Algebraický koncept nuly, napríklad je chybne pripisovaný islamu, ale v skutočnosti bol vynájdený hinduistami a na západ sa iba dostal cez moslimov - spolu s inými produktmi iných kultúr, ktoré sa zistili byť užitočné ich novým vládcom.
    V skutočnosti, dobyté populácie značne prispeli k histórii „moslimskej vedy“, až kým neboli postupne decimované konverziou na islam (pod tlakom dhimmi stavu). Zvyšovanie koncentrácie moslimov v populácii je nepriamo úmerné poklesu objemu vedeckých poznatkov. Nie náhodou má moslimský svet málo čo na ukazovanie v posledných 600 až 800 rokoch, keďže mu došli nové civilizácie, ktoré by mohol pohltiť.
    .
  • Po tretie, dokonca aj veľkí moslimskí vedci a známe osobnosti boli často pokladaní za heretikov svojimi súčasníkmi, občas z dobrých dôvodov. Jedným z najväčších osobností moslimského sveta bol iránsky filozof a vedec Al-Razi. Jeho pôsobivé práce sú dnes často citované ako "dôkaz" moslimských vedeckých výdobytkov. Ale na čo apologeti často zabúdajú, že Al-Razi bol obžalovaný z rúhania, pretože žil podľa svojich vlastných náboženských presvedčení – ktoré boli v očividnom kontraste s islamom.
    .
  • Po štvrté, dokonca aj tie objavy, ktoré boli pripisované islamu (často nesprávne) nie sú nijako výrazné. Je to objav niektorých slov, takých ako alchýmia a elixír, ktoré prežili až do dnešných čias, ale nič ostatné, čo by malo praktický význam v dobách modernej technológie. A niet žiadneho dôvodu veriť, že takéto objavy by ľahko neboli urobené na západe počas kultúrneho prebudenia, spusteného reformáciou.

    Ako príklad, uvážme že moslimovia si pripisujú objavenie kávy (v tom čase dôležitým zdrojom otrokov pre islam) a po prvý raz bola spracovaná na Blízkom východe. Hoci je to pravda, je tak isto pravda že červené farbivo, používané v mnohých potravinárskych produktoch, od brusnicovej marmelády až po cukríky pochádza z brucha istých samíc chrobáka, žijúceho v Južnej Amerike. Je mimoriadne nepravdepodobné, že by Západ kávu dodnes neobjavil (hoci je pravda že káva prispela k mnohým objavom).

    V skutočnosti je litánia "moslimských objavov“ sa často zvrháva na rapsódiu, v ktorej sa vynecháva skutočný objaviteľ – spolu s ich komparatívnou dôležitosťou voči západným výdobytkom. Vedecké, medicínske a technologické objavy nie sú niečo, v čom by sa moslimskí apologeti radi dostali do súťaže s kresťanským svetom. Dnešní islamskí inovátori sú známi iba tým, že sú schopní použiť západnú technológiu na nástroje hromadnej vraždy – ako sú mobilné telefóny a lietadlá.
    .
  • Na záver, hoci islamské náboženstvo nie je vede úplne nepriateľské, nemalo by byť pokladané a zamieňané za jej podporovateľa. Najväčšie objavy, o ktorých sa tvrdí, že pochádzajú z moslimského sveta boli buď dosiahnuté nemoslimami, ktorí boli náhodou pod vládou islamu, alebo heretikmi, ktorí sa o islam zaujímali pramálo. Vedecké objavy sa dramaticky zmenšovali keď sa k moci dostal islam, prípadne sa vytratili dočista. 
    Nakoniec, sami moslimovia si dielami Al Ghazaliho zahatali cestu k poznaniu. Bol to veľmi plodný a veľmi vplyvný - ale aj prakticky jeden z posledných veľkých filozofov. Svojim spisom "Vyvrátenie filosofov" odmietol celú antickú filozofiu a voči vedecky poňatej kauzalite postavil všemocnosť boha  a princíp božej slobody. Hovorí: "Keď dáte ku ohňu kúdeľ, tá vzplanie nie kvôli nejakej nezávislej prírodnej sile, či zákonitosti, ale preto, že to práve v tom okamihu zariadil Allah." To že oheň vznikne vždy bez výnimky, je pre neho dôkazom božej múdrosti a tým, že Allah chce ľuďom uľahčiť život. Učenia o príčinách, následkoch, kauzalite či prírodných zákonitostiach sú heretizmom, pretože to by znamenalo popretie všemohúcnosti Allaha a jeho absolútnej slobody robiť čo chce a meniť čo chce. Tento, pre vedu tak vražedný prístup,  tak v konečnom dôsledku znamenal zánik slobodného vedeckého skúmania, pretože nič nemá absolútnu platnosť okrem Allahovej všemocnosti.  Veda  po Al Ghazalim doslova zamrzla a bohužiaľ jeden z dôsledkov tohto učenia je aj definitívne ukotvenie svätých textov islamu ako jedinečný výtvor neomylného a všemocného boha. Tým sa znemožnila akákoľvek kritika dogiem islamu a keďže kritika islamu sa trestá smrťou odstránila sa aj hrozba samotných kritikov...
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?