Internetové diskusie-odraz celospoločenskej nálady

Autor: Juraj Polacek | 25.8.2012 o 5:00 | Karma článku: 7,94 | Prečítané:  1001x

Mnoho ľudí diskutuje na stránkach internetových vydaní novín, lebo chcú konfrontovať svoje názory s názormi ostatných. Zároveň pozorujem aj akési uvoľňovanie priam živočíšnych emócií, ktoré nemusia byť každému po vôli.

Toto je téma článku, ktorá isto-iste napadla jedného dňa každého prispievateľa internetového obsahu. Čím to je, že keď sa otvorí možnosť diskutovať, sťaby muchy na med sa zletia z celého sveta indivíduá, ktorých jedinou túžbou je ukázať tomu autorovi a ďalsím spoludiskutujúcim, čo si o ňom/nich, jeho/ich intelekte a skúsenostiach myslia.

Diskusné fórum ako také vítam, nielenže mi nevadí prejaviť svoj názor verejne, ale je to užitočná reflexia, ktorá mi často dokáže otvoriť iný pohľad na vec, diskusie nútia človeka hľadať slová, zhromažďovať myšlienky v aktívnom dialógu. Čo je však horšie, v diskusiách sa už väčšinou netríbia postoje a názory, nehľadá sa univerzálna pravda - skôr je to o pretláčaní sa, či postoj "kto ďalej dociká". Chápal by som to u názorovo relatívne dobre ukotvených ľudí, ktorí to majú pekne usporiadané v hlave, ale vidno to bohužiaľ aj u adolescentne sa prejavujúcich účastníkov diskusií, ktorí schovávajúc sa za anonymitu tichej obrazovky trúsia svoje iracionálne, všetko negativizujúce pocity, sťaby bobky do celého sveta.

Osobne si myslím, že imanentná uponáhľanosť a agresivita sa za posledné roky stala prirodzenou súčasťou nášho sveta. Mladí to už vôbec nevnímajú a čo postarší len v nemom úžase počúvajú rozhovory a spôsob vyjadrovania sa nastupujúcej generácie. Krásny príklad ako sa zmenila doba je slovenský dabing, resp. nekonečné seriály rôznej proveniencie. Súc donútený manželkou či dcérou (to viete nemôžete zakaždým odísť, keď si žena pustí Ordináciu, či nejakú Telenovelu) občas nechápem ako sa za tie desaťročia zmenil tón reči a tiež reč tela (body language). Niekedy mám dojem, že tí na obrazovke sú práve uprostred dohadovania sa o rozvodových záležitostiach a potom zistím že si intenzívne vyznávajú lásku. Nemôžem povedať, že by som bol takýmto prístupom nadšený. Vášeň si totiž s agresivitou nezamieňam...

Keďže v diskusiách občas nejde ani tak o názorovú konfrontáciu ako o snahu "vyhrať" za každú cenu, používajú sa metódy z priečinkov označené ako unfair. Úplne najobľúbenejšia metóda je tzv. ad hominem, kde sa snaží oponent odviesť reč na tému osobných útokov, personifikovať tému s osobou a poukázaním na jej nedôveryhodnosť potom diskreditovať tvrdenia protistrany. Ad hominem argumenty samozrejme môžu mať oprávnenie - napr.  keď Vám bude 12ročný školák rozprávať o teórii relativity, asi jeho váha v diskusii (kvôli vedomostiam, veku, skúsenostiam ) nebude na úrovni lauráta Nobelovej ceny. Len je zlé keď diskusia skĺzne do sofistiky - Človek je zlý a preto je zlý každý argument.

Častým (bohužiaľ aj u mňa) je dehonestácia názorov oponenta, či pocit - viem toho viac apod. Aj keď je pravda, že sa snažím hľadať racionálne jadro, človek sa nevyhne subjektivizácii. Málokedy zachytíte odosobnenenie sa, že niekto si dokáže priznať - áno nemal som pravdu, presvedčili ste ma. Skôr je časté, že keď dôjdu argumenty, ani urážky nepomáhajú, človek sa odmlčí a v diskusii nepokračuje.

Diskusie sú podenkové - komentár, článok má životnosť jeden-dva dni, rovnako dlhú dobu sa pod článkom diskutuje a téma ostáva otvorená, neuzavretá, občas po vášnivých diskusiách s rozjatrenými  ranami diskutérov. Aj to je dnešná doba - nie je dôležitá kvalita ale rýchlosť, byť prvý a jedinečný.

Špecifikom politickej diskusie je platená agitácia, kde je úplne jedno čo protistrana hovorí, dôležitý je diskusný manuál, ktorým sa riadi podobný zamestnanec a kde sa ako mantra dokola opakujú tie isté veci. Spúšťačom, triggerom diskusie sú kľúčové slová označujúce veľké udalosti doby, mená predsedov politických strán, a samotných strán, ale aj názor na politické riešenie závažných problémov apod. V rámci slobody slova má každý právo sa prejaviť, ešte šťastie že na stránkach SME je možné takýchto ľudí odfiltrovať interným blacklistom, ale na iných to nejde.

Téma flame war je zaujímavým fenoménom, na ktorý ale naša doba nemá patent. Vášnivá argumentácia prechádzajúca do hádky z presvedčenia vždy bola a bude. Menia sa len témy a technické prevedenia. V minulosti to boli otázky viery, dnes vlastne tiež. Ako inak nazvať vieru vo Veľkého Steva či Veľkého Billa (Apple/Microsoft) vieru v individualizmus zadarmo voči viere efektivita za prijateľnú cenu (Linux/Windows) apod. Hoci sa dnes nediskutuje tvárou v tvár po putykách päsťami, diskusie cez anonymné fóra nie sú o nič menej ohnivé.

 

Ak sa Vám článok páčil kliknite na  pošli na vybrali.sme.sk a potom na Hlasuj!

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?