Menejcenní, milujeme keď sa nám koríte

Autor: Juraj Polacek | 18.8.2012 o 18:00 | (upravené 26.3.2013 o 4:50) Karma článku: 7,47 | Prečítané:  1295x

Píše sa rok 637 nášho letopočtu. Je päť rokov po smrti Mohameda a arabské vojská nadopované novou doktrínou islamu dobýjajú okolitý svet. Pod kopytá koní sťaby makovice padajú hlavy modloslužobníkov zosekané neľútostnými vojskami. Arabská púšť je už dávno za nimi, otvára sa im pohľad na polia starobylého Kanaánu, a z hmly diaľok sa každým krokom približuje cieľ ich cesty. Jeruzalem.

- Korán je zjavené slovo Božie.

- Príklad činov proroka tvorí záväzné pravidlá pre život veriacich

Výboje prvých chalífov

Omar I ( Umar ibn al-Chattáb ?581-644), druhý zvolený chalífa, bol zvolený po smrti Abu Bakra ako človek, ktorého si predchodca sám vybral. Bol to energický vodca a jeden z úzkeho kruhu prvých moslimov. Pokračoval vo výbojoch Mohameda a Abu Bakra, ale tentoraz v merítku, ktoré prekračovali aj najodvážnejšie sny beduínskych bojovníkov. Dokončil plány Mohameda na sýrske výboje a smerom k Bosporu, uchvátil značnú časť Byzantskej ríše, vyvrátil sásanovsku Perzskú ríšu a začal expanziu v Stredomorí. Z Arabského polostrova vyhnal všetkých kresťanov a židov.

Omarova zmluva

V roku  638 sa však udial moment, ktorý svojim významom navždy ovplyvnil dianie po celom svete pod nadvládou islamu. Po dobytí Jeruzalema podpísal patriarcha Sofronius zmluvu, ktorá bola neskôr kodifikovaná a stanovila spôsob existencie porazených a podriadených inovercov pod moslimskou nadvládou. Tento dokument sa radí k základným právnym dokumentom islamu a je stále platný - Omarova zmluva. Okrem samostatne uvedeného textu o obmedzení inovercov  ( v závere príspevku ),  súbor predpisov viažúcich sa k tejto zmluve stanovoval aj finančné a iné náležitosti.

Dhimmi = podriadený (kresťan, zoroastriánec, alebo žid - pre iné náboženstvá táto zmluva neplatí) mal síce právo vykonávať svoju konfesiu aj pod islamskou nadvládou, ako výsada bolo deklarované že nemusí slúžiť v armáde a moslimský panovník ručil za jeho život..., musel však za to zaplatiť poplatok džizja (dnes by sme to nazvali skôr výpalne) ktorého výška bola stanovená individuálne podľa majetku platcu a hlavne neskôr sa podstatne zvyšovala. Samozrejme sa to vôbec nedá porovnať so zakátom (náboženská charitatívna daň moslimov=jeden z piatich pilierov islamu.  V niektorých prípadoch sa namiesto slova zakát môžete stretnúť so slovom sadaqa , čo je odovzdanie dane v nepeňažnej forme), ktorého výška bola cca 2,5-3% príjmov. Hovoríme o forme nadvlády zvanej  dhimmizácia.

V niektorých častiach chalifátu sa džizja vyberala presne podľa Súry 9:29, aby inoverec cítil poníženie pri jej odovzdávaní. Viď popis ceremoniálu vyberania džizja od šáfistického právnika z trinásteho storočia an-Nawawiho:"S neveriacim, ktorý si praje zaplatiť svoju daň z hlavy, musí výberca zachádzať s opovrhutím: výberca zostáva sedieť a neveriaci stojí pred ním so sklonenou hlavou a ohnutým chrbtom. Neveriaci musí osobne položiť peniaze na váhy, zatiaľ čo ho výberca drží za bradu a udrie ho na obidve líca."

V Omarovej zmluve nie sú niektoré predpisy, ktoré boli na dhimmi vyžadované a jedna z nich je nám až príliš dobre známa. al-Ghazalli, jeden z najväčších islamských filozofov spomína vo svojom traktáte Kitab al-Wagiz fi figh madhab al-imam al-Safi'i :

Dhimmi je povinný nehovoriť o Allahovi alebo Jeho poslovi … pri platení džizja musí dhimmi zvesiť hlavu, zatiaľ čo ho úradník chytí za bradu a udrie cez kosť  vyčnievajúcu pod jeho uchom [t.j. cez čeľusť] … ich domy nesmú stáť vyššie ako domy moslimov, bez ohľadu na to, ako sú nízko. Dhimmi nemôže jazdiť na peknom koni alebo na mulici; môže jazdiť na somárovi, ale len ak je postroj z dreva. [Dhimmi] musí nosiť [identifikujúcu] záplatu [na svojom oblečení], vrátane žien, a to aj v [verejných] kúpeloch … [dhimmi] musí držať svoj jazyk za zubami.

Takže už tušíte prečo je Mein Kampf taký populárny v islamskom svete?

Zdôvodnenie v Koráne

Tento koncept súvisí s veršom Koránu 9:29

"Bojujte proti těm, kdož nevěří v Boha a v den poslední a nezakazují to, co zakázal Bůh a Jeho posel, a kteří neuctívají náboženství pravdy, z těch, kterým se dostalo Písma dokud nedají poplatek přímo vlastní rukou, jsouce poníženi."

Pre tých, ktorí namietajú iné verše Koránu, odporúčam pozrieť si v mojom blogu kedy bol tento verš vyslovený. Je v poslednej súre s vykonávacími predpismi, takže má definitívnu platnosť.

Následky

V rannom stredoveku sa prístup na báze Omarovej zmluvy javil ako relatívne dobrý - predsa len bolo zvykom dobyvateľov zabíjať až príliš často a veľa. Podľa tohto dokumentu mohlo pôvodné obyvateľstvo naďalej existovať, dá sa dokonca povedať že to bolo geniálne vymyslené. Dobyvatelia si totiž nezavreli bránu k finančnej prosperite dobytých krajín. Pritom je zaujímavé že dane pôvodných vládcov boli občas dokonca vyššie ako bola džizja stanovená novými vládcami a tiež som zachytil, že keď vládcovia nevedeli zaručiť ochranu inovercov, džizja bola vrátená. Avšak obrovská chudoba a nedostatok hotovosti medzi ľuďmi spôsoboval, že aj keď dane zdanlivo neboli extrémne vysoké, spôsobovali obrovské utrpenie, zadĺženie, otroctvo alebo exil.

Džizja v pravidelných poplatkoch vysávala pôvodných obyvateľov, ktorí následne financovali správu štátu a ďalšie výboje. Samozrejme, že džizja ako taká bola oproti zakátu likvidačná, takže ľudia časom konvertovali a tým sa ochudobňoval potenciál pôvodného obyvateľstva o vrstvy, schopné prípadného odporu a dochádzalo k rýchlej islamizácii dobytých krajín. V niektorých prípadoch bol exodus od pôvodných náboženstiev taký masový, že štátna pokladnica rátajúc s týmito poplatkami jednoducho kolabovala a tak sa napríklad uvažovalo aj o ponechaní džizja u konvertitov.

Dnešný pohľad

Podhubie takéhoto prístupu k udalostiam, t.j. pohŕdavý prístup moslimov ku kresťanom a židom, vynucovanie si platieb od inovercov s ospravedlnením - však aj tak musia podľa šaríe (moslimského práva) platiť, vedomie nadradenosti z dôvodu výlučného náboženstva apod. môžeme tušiť pri zdanlivo nesúvisiacich príležitostiach a hodnoteniach aj dnes.  Podotýkam, že hoci podľa záznamov napr. z Maroka,  sa ešte na začiatku dvadsiateho storočia bežne praktizoval oficiálny výber džizja štátnou mocou, dnes sa  už oficiálne nepraktizuje nikde na svete. Aj keď neoficiálne sa to deje vo viacerých krajinách ako fakticky forma  náboženskej kriminality.

Občas počujem šumy z moslimského sveta okolo príspevkov Európskej Únie pre Palestínu - že to nie je dobročinnosť, ale džizja, t.j. Arabi v Palestíne to neberú ako niečo za čo by mali byť vďační a snažiť sa zlepšiť svoj kúsok sveta, ale za povinnosť podriadených, dhimmi platiť im a tým financovať ich vlastný predstavy o naplnení prorokovej vôle. Rovnaký prístup som už viackrát počul pri sociálnych dávkach v Európe, kde kresťanské predstavy o spolupatričnosti sú pre mnohých imigrantov proste neznáme, tak si to transformujú do pojmov ktoré sú im bližšie.

Zaujímavým pohľadom, ktorý vyplýva z potreby a nutnosti dominancie islamu ( a nemožnosť podriadenia sa) je aj principiálna nemožnosť  dohody Arabov a Židov na fungovaní a založení si vlastných štátov. Keby totiž Palestínska autonómia pripustila právo židovského štátu na existenciu, musela by zároveň pripustiť, že na územiach ktoré islam považuje za dobyté, nebude vládnuť islam, čo je neprípustné z hľadiska  doktríny náboženského apartheidu.

 

Ako vždy, ak si myslíte, že komentár treba podporiť, prejdite na VYBRALI SME a tam kliknite na hlasuj! .


Text Omarovej zmluvy

  • My (dhimmi – neveriaci podriadení, žijúci pod „ochranou” islamského štátu) nebudeme stavať, v našich mestách alebo v ich susedstvách:
    - nové kláštory
    - kostoly
    - konventy
    - mníšske cely
  • ani nebudeme opravovať, vo dne ani v noci, tie z tých, ktoré sa budú rozpadať alebo sú umiestnené v  štvrtiach moslimov
  • Nebudeme poskytovať útulok špehom v kostolech alebo v našich obydliach, ani ich skrývať pred moslimami. Nebudeme učiť Korán naše deti
  • Nebudeme praktikovať naše náboženstvo verejne ani k nemu nikoho konvertovať
  • Nebudeme nikomu nášho druhu brániť k vstupu do islamu, ak si to bude priať
  • Budeme preukazovať rešpekt moslimom, a vstaneme z našich miest, ak si budú priať sadnúť
  • Nebudeme sa snažiť pripomínať moslimov napodobňovaním žiadneho z ich odevov, pokrievok hlavy, turbanu, obuvi, alebo účesu
  • Nebudeme hovoriť ako oni ani prijímať ich vznešené mená
  • Nebudeme používať sedlá ani sa nebudeme opásavať mečom ani nosiť žiadnu inú zbraň
  • Nebudeme vyrezávať arabské nápisy na naše sedadlá
  • Nebudeme predávať kvasené nápoje (t.j. víno)
  • Nebudeme ukazovať naše kríže ani naše knihy na cestách ani trhoch moslimov
  • Budeme používať zvony v našich kostoloch len veľmi ticho
  • Nebudeme hovoriť nahlas pri bohoslužbách alebo v prítomnosti moslima ani nebudeme hovoriť nahlas pri odprevádzaní mŕtveho
  • Nebudeme používať svetlá na žiadnej ceste moslimov alebo na ich trhoch
  • Nebudeme pochovávať našic mŕtvych blízko moslimov
  • Nebudeme si brať otroka, ktorý bol pridelenýmoslimom
  • Nebudeme stavať domy vyššie ako domy moslimov

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?